Úvod

Koncepcia vodohospodárskej politiky SR na obdobie po vstupe SR do Európskej únie v plánovacom horizonte do roku 2015 nadväzuje na predchádzajúcu koncepciu spracovanú v roku 2001 a schválenú vládou SR uzn. č. 404 z 9. 5. 2001 a nadväzne Národnou radou SR uzn. č. 1477 z 13. 6. 2001. Základné dokumenty, z ktorých vodná politika vychádza, sú:

– Smernica 2000/60/ES európskeho parlamentu a Rady ustanovujúca rámec pôsobnosti spoločenstva v oblasti vodnej politiky (rámcová smernica o vode)

– Koncepcia vodohospodárskej politiky SR do roku 2005

– Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja

– Národný environmentálny akčný program II (NEAP II)

– Akčný plán pre životné prostredie a zdravie obyvateľov SR

– Akčný plán trvalo udržateľného rozvoja SR 2005–2010

– Stratégia konkurencieschopnosti s akčným plánom stratégie usmernenia Spoločenstva

– Národný rozvojový plán SR – Operačný program – Základná infraštruktúra

– Územné plány veľkých územných celkov

– Stratégia, zásady a priority štátnej environmentálnej politiky Slovenskej republiky

– Koncepcia územného rozvoja SR (KURS).

Štátna vodohospodárska politika je koncipovaná ako súbor zásad a spôsobov praktického používania podporujúcich a obmedzujúcich účinných nástrojov a opatrení na ochranu a hospodárenie s vodou. Zameriava sa na vodu ako súčasť trvalo udržateľného rozvoja a v tejto súvislosti najmä na:

a) Zabezpečenie všestrannej ochrany vôd vrátane vodných a od vôd priamo závislých ekosystémov, zachovanie alebo zlepšenie stavu vôd, účelné, hospodárne a trvalo udržateľné využívanie vôd (zabezpečenie dostatočného množstva vody dobrej kvality pri zachovaní hydrologických, biologických a chemických funkcií ekosystémov, prispôsobení ľudských činností kapacitným možnostiam prírody), integrovaný manažment povodí, zlepšenie kvality životného prostredia a jeho zložiek. Integrovaný manažment treba chápať ako komplexný, široko koncipovaný, účelne prepojený súbor postupov, ekostabilizačných, technických, technologických a legislatívnych, ekonomických opatrení a nariadení, vychádzajúcich z hydrologického, hydrogeologického, sociálno-ekonomického a krajinnoekologického hodnotenia povodia, ktorých cieľom je dosiahnutie a udržanie dobrého stavu vôd a dobrého stavu povodia ako celku. Voda je integrálnou súčasťou ekosystému, je prírodným zdrojom, zároveň spoločenským a ekonomickým tovarom, ktorého množstvo a kvalita závisí od spôsobu jeho užívania. Preto treba všetky vody tak povrchové, ako aj podzemné, chrániť a využívať komplexne, so zohľadnením potrieb ostatných ľudských činností, ale aj opačne, ostatné činnosti musia akceptovať prítomnosť tak povrchových, ako aj podzemných vôd v ekosystéme a podľa toho svoje činnosti upraviť.

b) Zabezpečenie súboru činnosti charakteru služieb s významnými verejnoprospešnými účinkami, ktoré v hydrologických povodiach harmonizujú formy a spôsoby využívania vodných zdrojov s požiadavkou zabezpečenia ich prirodzenej obnovy, ochrany vodných ekosystémov, pri zohľadnení opatrení vedúcich k zníženiu škodlivých účinkov vôd.

c) Dosiahnutie strategických cieľov a realizáciu koncepčných zámerov pri zohľadnení globálnych, európskych a susedských vzťahov, ako aj národno-štátnych záujmov v sektore vodného hospodárstva – prostredníctvom integrovaného manažmentu v povodiach zabezpečiť vytváranie podmienok na trvalé využívanie zdrojov vody v potrebnom množstve a vo vyhovujúcej kvalite pri napĺňaní environmentálneho cieľa, ktorým je „dobrý stav vôd“.

Vodohospodárska politika musí úzko nadväzovať na iné odvetvia národného hospodárstva a pri jej realizácii bude nevyhnutné spolupracovať s orgánmi štátnej správy, miestnych samospráv, občianskymi združeniami a mimovládnymi organizáciami. Koordinovaná tvorba politiky na všetkých úrovniach od ministerstiev po miestne správy alebo miestne inštitúcie je nevyhnutná. Koncepciu treba považovať za otvorený dokument vyjadrujúci potrebné smerovanie vodného hospodárstva. Jeho časová realizácia bude ovplyvnená možnosťami zabezpečenia potrebných finančných prostriedkov.

Koncepcia obsahuje:

– Analýzu splnenia cieľov Koncepcie vodohospodárskej politiky SR do roku 2005

– Prírodné podmienky tvorby a užívania vôd v súvislosti s realizáciou Koncepcie vodohospodárskej politiky SR do roku 2015

– Strategické ciele vodohospodárskej politiky do roku 2015

– Realizačné nástroje vodohospodárskej politiky

– Predpokladané náklady na realizáciu záverov Koncepcie vodohospodárskej politiky SR do roku 2015

1. Analýza splnenia cieľov Koncepcie vodohospodárskej politiky SR do roku 2005

1.1 Legislatívne a organizačné predpoklady na realizáciu vodohospodárskej politiky

Prijatím zák. č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov a zák. č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a v znení neskorších predpisov, ktoré regulujú systém vodného hospodárstva bola uzatvorená reforma zásadných právnych noriem vzťahujúcich sa na vodné hospodárstvo. V reakcii na politicko–ekonomické zmeny po roku 1989 boli upravené vlastnícke vzťahy a príslušné pôsobnosti. Bol začatý proces aproximácie európskeho práva. Transpozícia právnych predpisov EÚ z oblasti vôd je uvedená v prílohe č. 1.

Vodný zákon a zákon o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách spolu s vykonávacími predpismi vymedzili právny rámec na zabezpečovanie rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií v nových podmienkach a zároveň bola zaistená plná zlučiteľnosť práva SR s predpismi EÚ v oblasti vôd.

V období od roku 2003 došlo k úprave kompetenčného zákona – kompetencie týkajúce sa vody prešli v plnom rozsahu na MŽP SR. Následne došlo k usporiadaniu vodohospodárskych inštitúcií a k prevodu štátnych podnikov vodární a kanalizácií na akciové spoločnosti

1.2 Súhrnné hodnotenie stavu plnenia cieľov Koncepcie vodohospodárskej politiky SR do roku 2005 v nasledovných oblastiach vodného hospodárstva

Prechod na trhovú ekonomiku priniesol v oblasti vodného hospodárstva aj niektoré problémy, v dôsledku ktorých sa odsunulo plnenie cieľov Koncepcie vodohospodárskej politiky SR do roku 2005 schválenej vládou SR a následne NR SR. Dôsledkom toho je výrazné zníženie starostlivosti o už vybudovaný vodohospodársky hmotný investičný majetok a o neupravené toky, rovnako ako aj sféru rozvojovú, keď nie je v plnej miere zabezpečovaná ani jednoduchá reprodukcia celého hmotného investičného majetku. Pokračovanie týchto trendov môže v dohľadnom čase spôsobiť vážne ohrozenie fungovania vodného hospodárstva so všetkými možnými dôsledkami na zdravie a bezpečnosť obyvateľstva, rozvoja jednotlivých regiónov, ako aj funkčnosť podnikateľskej sféry. Stav vo vodnom hospodárstve ovplyvnila aj extrémnosť počasia posledných rokov prejavujúca sa množstvom rozsiahlych ničivých povodní alebo sucha. Všetky tieto negatívne faktory spôsobili odsun plnenia cieľov Koncepcie vodohospodárskej politiky SR do roku 2005. Nepodarilo sa finančne zabezpečiť najmä prevádzkovú sféru.

V Koncepcii vodohospodárskej politiky SR do roku 2005 bolo uložené na úseku:

1.2.1 Rozvoj a ochrana vodných zdrojov a vodných ekosystémov

• Zdrojov podzemnej vody

a) Preveriť a posúdiť možnosti využívania doposiaľ preskúmaných a zdokumentovaných vodných zdrojov podzemných vôd.
Plnenie: Z dôvodu celkového poklesu odberov vody a ekonomickej nerentabilnosti napojenia malých vodných zdrojov do vodárenských systémov nedošlo k zapojeniu týchto zdrojov.

b) Zabezpečiť opatrenia na obmedzenie znečistenia podzemných vôd špecifickými organickými látkami a ťažkými kovmi.
Plnenie: Osobitné opatrenia neboli zvlášť zabezpečované, ale pristúpilo sa k prijatiu európskej legislatívy na tomto úseku, a to implementáciou jednotlivých smerníc na úseku ochrany vôd pred špecifickými organickými látkami a ťažkými kovmi.

c) Zabezpečiť preskúmanie kvality podzemnej vody v plnom rozsahu STN.
Plnenie: Toto sa uskutočnilo pri zdrojoch podzemných vôd, ktoré sú zapojené do systému vodárensky využívaných vodných zdrojov.

d) Zabezpečiť pre zdroje podzemných vôd so zvýšeným obsahom železa a mangánu úpravu vhodnou technológiou.
Plnenie: Z titulu udelenia výnimiek pre niektoré zdroje sa úprava vhodnou technológiou nezabezpečila. Úloha splnená čiastočne.

• Povrchových zdrojov vody

a) zabezpečenia pitnej vody

Pri zabezpečení výhľadových potrieb vody na zásobovanie deficitných oblastí pitnou vodou sa pokračovalo v útlmovom režime v príprave vodárenských nádrží (Tichý Potok, Hronček a Garajky).

b) zabezpečenia úžitkovej vody

Na úseku zabezpečenia úžitkovej vody prostredníctvom viacúčelových vodných nádrží boli v súlade s Koncepciou vodohospodárskej politiky SR do roku 2005 vykonané nasledovné práce:

– bolo uvedené do prevádzky Vodné dielo Gabčíkovo na Dunaji

– ukončila sa výstavba Vodného diela Žilina na Váhu

– pokračuje sa v príprave Vodnej nádrže Slatinka

• Ochrana vodných zdrojov

– Kvalitatívna ochrana povrchových vôd

Na riešenie bodových zdrojov sa pristupovalo postupne v súlade s požiadavkami platnej legislatívy. Ťažiskom týchto prác však bude najmä obdobie po roku 2005, keď sa budú v rámci spracovávania plánov manažmentu oblastí povodí na základe hodnotenia významných zdrojov znečistenia (najmä pri vodných útvaroch, ktoré sú rizikové z hľadiska dosiahnutia dobrého stavu vôd) pripravovať programy opatrení zamerané na ochranu, zlepšovanie a obnovovanie stavu povrchových vôd a na zabránenie zhoršovania ich súčasného stavu. Tieto programy opatrení sa budú realizovať v rozpätí rokov 2009 až 2012 a ich účinnosť sa bude vyhodnocovať ku koncu roku 2015.

– Kvalitatívna ochrana podzemných zdrojov vôd

V rámci územnej ochrany podzemných vôd sa predpokladalo rozšíriť chránené územia niektorých oblastí a vyhlásiť ďalšie oblasti, ako aj riešiť problematiku úhrady majetkovej ujmy. Uvedená problematika sa rieši v úzkej súčinnosti s integrovaným manažmentom krajiny.

– Plošné znečistenie povrchových a podzemných vôd

Na obmedzenie (elimináciu) plošného znečistenia povrchových a podzemných vôd, najmä z poľnohospodárstva, boli v súlade s požiadavkami smerníc EÚ prijaté nasledovné nástroje

– Nariadenie vlády SR č. 617/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú citlivé oblasti a zraniteľné oblasti

– Kódex správnej poľnohospodárskej praxe

– Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 392/2004 Z. z., ktorou sa ustanovuje Program poľnohospodárskych činností vo vyhlásených zraniteľných oblastiach.

– Kvantitatívna ochrana podzemných vôd

Na úseku hodnotenia množstiev podzemných vôd sa postupovalo v súlade s vyhláškou MŽP SR č. 141/2000 Z. z., ktorou sa vykonáva geologický zákon, jej prílohy č. 3, kde sa určuje postup a spôsob výpočtu podzemných vôd v jednotlivých kategóriách (A, B, C), s dôrazom na ekologicky prijateľné využiteľné množstvá podzemných vôd.

K prehodnoteniu využiteľných množstiev podzemných vôd na pitné účely sa osobitne nepristupovalo, keďže v rámci implementácie RSV sa vymedzujú nové útvary podzemných vôd.

1.2.2 Vytváranie podmienok na zabezpečenie bezproblémového zásobovania kvalitnou pitnou vodou a odkanalizovania

Koncepcia predpokladala k roku 2005 dosiahnuť 85 % podiel zásobovaných obyvateľov.

Plnenie: K 1. 1. 2005 dosiahol podiel obyvateľov zásobovaných z verejného vodovodu 84,8 %. Z doterajšieho vývoja je zrejmé, že úloha bude splnená. (Mapka č. 1 v prílohe)

Nepriaznivým ukazovateľom však zostáva veľká diferencovanosť v napojenosti na verejný vodovod medzi jednotlivými regiónmi. Za celoslovenským priemerom zaostávajú Banskobystrický, Košický a Prešovský samosprávny kraj. Výrazné rozdiely sú na úrovni okresov, kde sa podiel zásobovaných obyvateľov pohybuje od 99 % (Bratislava, Košice, Martin, Banská Bystrica, Prievidza) až po 54 – 60 % (Vranov nad Topľou, Sabinov, Košice–okolie, Bytča).

V spomínaných krajoch je aj najnižšia pokrytosť územia verejnými vodovodmi. Menej ako polovica obcí má vybudovaný aspoň čiastočný vodovod v okresoch Lučenec, Michalovce, Sabinov, Snina, Stropkov, Medzilaborce. K 1. 1. 2005 bolo na Slovensku evidovaných 2882 sídiel, z nich v 2172 bol vybudovaný aspoň v časti sídla verejný vodovod, čo predstavuje 75,4 %. V období rokov 2000 – 2004 pribudol verejný vodovod v 184 sídlach. V roku 2004 bolo bez verejného vodovodu 710 obcí, z toho vo viac ako 100 obciach je verejný vodovod rozostavaný. (Mapka č. 1 v prílohe)

– Odkanalizovanie a čistenie odpadových vôd

V rokoch 2001 – 2004 sa zvýšil podiel obyvateľov bývajúcich v domoch napojených na verejnú kanalizáciu o 1,6 percentuálneho bodu na 56,3 %. Tento nárast je nepostačujúci a nezaručuje ani naplnenie cieľa koncepcie, t. j. do roku 2005 zvýšiť tento podiel minimálne na 57 %. Podľa štatistických údajov sa počet sídiel s verejnou kanalizáciou zvýšil o 85 a dosiahol 556, to je len 19 % z celkového počtu obcí. (Mapka č. 5 v prílohe)

1.2.3 Zásobovanie úžitkovou vodou a využitie vody na ďalšie účely

– Stav využívania hydroenergetického potenciálu

Najvýznamnejší obnoviteľný zdroj energie v SR je vodná energia. Primárny technicky využiteľný hydroenergetický potenciál vodných tokov v SR (HEP) je vyčíslený na 6607 GWh za rok. V súčasnosti je využívaný na 57 %, pričom vyspelé európske štáty dnes využívajú HEP svojich vodných tokov na 85 – 90 %.

– Vodné elektrárne

Strategické zámery do roku 2005 predpokladali výstavbu VE Sereď a Nezbudská Lúčka – ciele neboli splnené.

Na Slovensku je vybudovaných 25 veľkých vodných elektrárni, ktorých inštalovaný výkon je 2447,44 MW.

– Malé vodné elektrárne

Do roku 2004 bolo vybudovaných 217 malých vodných elektrárni s celkovým inštalovaným výkonom 68,588 MW.

V súčasnosti sa pristúpilo k prehodnoteniu kritérií environmentálneho hodnotenia všetkých tokov v SR z hľadiska využitia HEP. Základnými kritériami sú: vplyv elektrárne na životné prostredie, stupeň nutnosti budovania daného zariadenia a budúce úpravy vodných tokov. Na základe nového hodnotenia sa následne pristúpi k prehodnoteniu technicky využiteľného HEP jednotlivých tokov.

– Vytváranie podmienok pre plavbu na vodných tokoch

Vytváranie podmienok pre plavbu na vodných tokoch Slovenskej republike sa do roku 2005 uskutočňovalo v spolupráci s Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky a v súlade s príslušnou vnútroštátnou legislatívou, ako aj v súlade s príslušnými medzinárodnými dohovormi, medzivládnymi dohodami a medzištátnymi zmluvami. Po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie v roku 2004 aj v súlade s príslušnou legislatívou Európskej únie.

Princípy vytvárania podmienok pre plavbu na vodných tokoch v Slovenskej republike boli tiež zapracované do ďalších koncepčných materiálov, predovšetkým do aktuálnej Koncepcie územného rozvoja Slovenska a aktuálnej Koncepcie rozvoja vodnej dopravy Slovenskej republiky vypracovanej v spolupráci Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky v roku 2003.

Základom vytvárania podmienok pre plavbu bolo zabezpečovanie prevádzky existujúcich vodných ciest a údržba a vytyčovanie plavebnej dráhy. Tieto činnosti zabezpečoval Slovenský vodohospodársky podnik, š. p., Banská Štiavnica.

Z pohľadu budovania nových vnútrozemských vodných ciest medzinárodného významu a zariadení pre plavbu na nich v predchádzajúcom období:

a) multimodálny dopravný koridor č. VII, medzinárodné označenie vodnej cesty E80:

– pokračovali rokovania o naplnení rozsudku Medzinárodného súdneho dvora v Haagu z roku 1997 týkajúceho sa Sústavy vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros, pričom zabezpečenie plavebných podmienok na príslušnom úseku Dunaja je jedným z cieľov, ktoré sa majú naplnením rozsudku dosiahnuť (prioritný projekt TEN–T, os Rýn–Mohan–Dunaj, označenie 18.4 Sap–Mohács).

– na úrovni Slovensko-rakúskej komisie pre hraničné vody boli obnovené rokovania o možnosti výstavby spoločného slovensko-rakúskeho vodného diela, výstavba, ktorého okrem iného zabezpečí plavebné podmienky na príslušnom úseku Dunaja a Moravy (prioritný projekt TEN–T, os Rýn – Mohan – Dunaj, označenie 18.3 Viedeň–Bratislava). Zároveň z podnetu rakúskej strany bola vytvorená na úrovni príslušných štátnych tajomníkov ad hoc pracovná skupina na riešenie problematiky vodnej dopravy v úseku Viedeň – Bratislava

– na úrovni Slovensko-rakúskej komisie pre hraničné vody bol prerokovaný Projekt súhrnných vodohospodárskych opatrení pod Viedňou po slovensko–rakúsku štátnu hranicu, ktorého realizáciou majú byť dočasne zabezpečené plavebné podmienky na príslušnom úseku Dunaja (prioritný projekt TEN–T, os Rýn–Mohan–Dunaj, označenie 18.3 Viedeň–Bratislava).

b) multimodálne dopravné koridory č. IV, V a VI, medzinárodné označenie vodnej cesty E81:

– vláda Slovenskej republiky urobila v roku 2002 ďalší krok pri príprave realizácie Vážskej vodnej cesty, keď uznesením č. 463 z 9. mája 2002 schválila návrh zámeru projektu Vážskej vodnej cesty vrátane slovenskej časti jej prieplavného spojenia s Oderskou vodnou cestou. Tento zámer sa zo strany ústredných orgánov vlády Slovenskej republiky považuje za spresnenie a ustálenie Koncepčného zámeru realizácie Vážskej vodnej cesty a jej prieplavného spojenia s Oderskou vodnou cestou.

c) multimodálne dopravné koridory č. IV, medzinárodné označenie vodnej cesty E20, resp. E30:

– za účasti zástupcov Slovenskej republiky, Českej republiky a Rakúskej republiky sa uskutočnili prvé rokovania k napojeniu južnej Moravy na Dunaj vodnou cestou, ktoré je súčasťou uvažovaného prepojenia Dunaj – Odra – Labe

Z pohľadu zabezpečovania podmienok pre plavbu na ostatných vodných tokoch, resp. vodných cestách v Slovenskej republike bola najmä zabezpečovaná údržba vodného toku Bodrog pre potreby dočasnej plavby.

1.2.4 Prevencia a zmierňovanie následkov povodní a sucha

Vláda Slovenskej republiky uznesením č. 31/2000 dňa 19. januára 2000 schválila Program protipovodňovej ochrany SR do roku 2010 (ďalej len program). Systémovými opatreniami na ochranu územia SR pred povodňami sa vláda opätovne zaoberala uznesením č. 990/2001 zo 17. októbra 2001. Následne uzn. vl. č.25/2003 z 15.januára 2003 vzala na vedomie Správu o realizácii opatrení Programu protipovodňovej ochrany v SR do roku 2010 a o ich realizácii z hľadiska priorít a s ohľadom na ochranu hlavného mesta SR Bratislavy. Celková potreba finančných prostriedkov na realizáciu programu bola 20,766 mld. Sk a potreba finančných prostriedkov na riešenie vedecko–technických projektov činí ďalších 223,79 mil. Sk. Zdroje však nie sú zabezpečené ani garantované.

Jednou zložkou z tohto programu je „Povodňový varovný a predpovedný systém Slovenskej republiky (POVAPSYS).

POVAPSYS sa skladá z 12 úloh:

1. Integrovaný informačný systém

2. Sieť pozemných meteorologických staníc

3. Sieť pozemných hydrologických staníc

4. Telekomunikačná sieť

5. Príjem a spracovanie meteorologických družicových dát

6. Sieť meteorologických rádiolokátorov

7. Iné prístroje diaľkového merania

8. Spracovanie a archivovanie údajov (databázy GIS)

9. Meteorologické predpovede a modely

10. Hydrologické predpovede a modely

11. Distribúcia informácii k užívateľom

12. Lokálny varovný systém (LWS)

Očakávanými výstupmi POVAPSYS:

– Celoštátny varovný a predpovedný systém,

– Nový spôsob komunikácie a informačného toku,

– Modelová štruktúra koherentná s Maďarskom, Ukrajinou, Poľskom, Českou republikou, Rakúskom a Nemeckom,

– Lokálne varovné systémy

Technické riešenie pozostáva z nasledovných úloh:

– Rozšírenie a modernizácia hydrometeorologického monitorovacieho vybavenia vrátane školenia, softvéru a telemetrických systémov

– Vyvinutie adekvátnych meteorologických, hydrologických a hydraulických predpovedných modelov

– Softvérový balík s príslušným hardvérom na riadenie úloh, ktoré sú súčasťou predpovedného a varovného procesu, takzvaná predpovedná „škrupina“ (shell)

Konkrétny postup prác je v súlade s cieľmi projektu POVAPSYS, ktoré boli vytýčené v Úvodnom projekte (december 2001), spresnené a podrobne rozpracované v metodike úloh (máj 2004) a následne realizované:

– Sieť pozemných staníc

* buduje sa sieť pozemných automatických staníc, v súčasnosti je plne funkčných 209 nových telemetrických staníc (s diaľkovým prenosom údajov)

* realizovala sa dodávka a inštalácia zberných centier na SHMÚ Bratislava-Koliba, v Banskej Bystrici, Košiciach a Žiline

* zabezpečil sa softvér pre technologickú linku, ktorá zabezpečuje zber a spracovanie hydrologických údajov

* zrealizovalo sa napojenie profesionálnych meteorologických staníc SHMÚ na novovybudovanú sieť LAN SHMÚ

– Komunikačná sieť a telekomunikačný počítač

* realizoval sa upgrade a doplnenie prenosových ciest a ich príslušenstva, ktorý predstavuje kompletný upgrade pôvodnej siete SHMÚ

* bol zakúpený a inštalovaný nový telekomunikačný počítač Stratus Continuum na pracovisku SHMÚ na Kolibe

– Sieť meteorologických rádiolokátorov

* vykonala sa demontáž starého a montáž nového rádiolokátora na Kojšovskej holi

– Meteorologické predpovedné modely

* bol zakúpený, inštalovaný a sprevádzkovaný superpočítač IBM Regatta (model ALADIN)

* bola vypracovaná metodika predpovede zrážok priamo z modelu ALADIN podľa požiadaviek hydroprognóznej praxe

– Hydrologické predpovedné modely

– Lokálny varovný systém

* boli vybudované dva lokálne varovné systémy v obciach Vrbovce a Čierny Balog

– Operatívna databáza

– Vývojové centrum prevádzky POVAPSYS

1.2.5 Starostlivosť o vodné toky – úpravy a revitalizácia vodných tokov

Starostlivosť o vodné toky sa zabezpečovala v rámci správy vodných tokov, ktorú vykonávajú v zmysle § 48 ods. 2 zák. č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov správca vodohospodársky významných vodných tokov, ktorým je Slovenský vodohospodársky podnik, š. p., Banská Štiavnica (SVP, š. p.) ako štátna odborná organizácia MŽP SR a správcovia drobných vodných tokov, ktorými sú okrem SVP, š. p., Banská Štiavnica aj tie štátne organizácie, ktorým drobné vodné toky prevažne slúžia (§ 48 ods. 2 písm. b) zákona č. 364/2004 Z. z.).

Celková dĺžka riečnej siete je v súčasnosti 61 147 km. Z celkovej dĺžky riečnej siete je v správe SVP, š. p., Banská Štiavnica 38 015 km, z toho dĺžka upravených tokov je 8115 km, ochranné hrádze sú vybudované v dĺžke 3 074 km.

Ostatné drobné vodné toky v dĺžke 18 982 km sú v správe lesného hospodárstva, vojenských lesov a ostatných správcov. Toky v dĺžke 4247 km nemajú správcu.

Súčasný stav väčšiny vodných tokov a ich povodí možno charakterizovať nasledovne:

– významne sa znížila prirodzená retenčná schopnosť povodí a zrýchlil sa povrchových odtok v krajine, v dôsledku čoho sa zvýšilo riziko a frekvencia výskytu povodní,

– znížila sa prirodzená samočistiaca schopnosť vodných tokov, čo sa následne prejavilo na kvalite povrchových a podzemných vôd,

– dochádza k znižovaniu výdatnosti a k znehodnocovaniu zdrojov pitnej vody,

– urýchľuje sa erózia a tým nastáva znižovanie úrodnosti pôdy (najmä v horských a podhorských oblastiach),

– nastalo podstatné obmedzenie ekologických funkcií vodných tokov a tým dochádza k degradácii prirodzených vodných a mokraďových ekosystémov.

Revitalizácia vodných tokov

Z hľadiska celkovej stratégie revitalizácie povodí na Slovensku bola v rámci vodohospodárskej politiky hlavným predsavzatím potreba presadzovať princíp hospodárenia s vodou na celej ploche povodia , teda aj mimo korýt a vodných nádrží a vytvárať tak priestor na širšie uplatnenie biotechnických, agrotechnických a lesníckych opatrení. V rámci týchto opatrení sa zabezpečuje Program ozdravenia lesov za účelmi zlepšenia retenčnej schopnosti lesa.

Problematika ozdravenia lesov sa začala komplexnejšie riešiť a usmerňovať podľa zásad štátnej lesníckej politiky na Slovensku, ktoré schválila vláda SR uznesením č. 9/1993. Základným rámcom na realizáciu ozdravných opatrení bol Realizačný program na odstraňovanie škôd spôsobených antropogennou činnosťou, najmä imisiami na lesných ekosystémoch. Za obdobie 1995 – 2001 sa z prostriedkov MP SR poskytlo 87,8 mil. Sk a z prostriedkov MŽP SR 1 mil. Sk na realizáciu ozdravných opatrení. Podľa uzn. vlády SR č. 1195/2001 k Správe o odstraňovaní škôd spôsobených antropogennou činnosťou v lesnom hospodárstve sa spracúva Program odstraňovanie škôd v lesných ekosystémoch do roku 2010. Na jeho realizáciu sa na obdobie rokov 2002–2005 vykvantifikovala potreba 1,3 mld. Sk a na roky 2006 – 2010 potreba 1,1 mld. Sk.

1.2.6 Zaistenie bezpečnej a spoľahlivej prevádzky vodohospodárskych diel

Špeciálne práce a merania si zabezpečujú investori, správcovia a prevádzkovatelia na poverenom špecializovanom pracovisku pre činnosť technicko-bezpečnostného dohľadu, ktorým je na Slovensku Vodohospodárska výstavba, š. p., Bratislava.

1.2.7 Medzinárodná spolupráca

V uplynulom období sa medzinárodná spolupráca v oblasti VH realizovala predovšetkým v pracovných skupinách zriadených v rámci jednotlivých dvojstranných a multilaterálnych zmlúv a dohovorov zameraných na trvalé užívanie a ochranu vôd. Predmetom spolupráce boli najmä riešenia vodohospodárskych opatrení technického charakteru na hraničných vodách a implementácia rámcovej smernice o vode.

Okrem toho sa medzinárodná spolupráca realizovala na projektoch riešených v rámci programov EÚ (PHARE, ISPA, Life, 5RP, 6RP,...), twinnig projektov realizovaných v rámci Memoranda o porozumení medzi vládami SR a Holandského kráľovstva a iných zahraničných programov.

Zmluvy a dohovory zamerané na trvalé užívanie a ochranu vôd

Slovensko je signatárom nasledovných dohovorov:

– Dohovor o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier

– Dohovor o spolupráci pri ochrane a trvalom využívaní Dunaja.

2. Prírodné podmienky, tvorba a užívanie vôd v súvislosti s realizáciou koncepcie

2.1 Abiotický komplex

Slovenská republika je stredoeurópskou krajinou s rozlohou 49 032 km².

Poloha Slovenska spolu s prírodnými podmienkami predurčuje vodohospodársku situáciu nášho štátu. Na väčšine územia sa vyskytuje prirodzený – neregulovaný prietokový režim. Toto spolu so značnou rozkolísanosťou prietokov veľmi obmedzuje využiteľnosť povrchových zdrojov vody, keďže v jarných mesiacoch sú vodnosti tokov vysoké, zatiaľ čo v ostatných mesiacoch, hlavne vo vegetačnom období, sú prietoky v tokoch často len na úrovni minimálnych bilančných prietokov, ktoré treba v tokoch zachovať hlavne z ekologických dôvodov.

Na zosúladenie hospodárskych požiadaviek na vodu a prietokových pomerov v tokoch slúžia vodné nádrže.

V súčasnosti je na Slovensku vybudovaných 54 veľkých vodných nádrží (s celkovým objemom nad 1 mil.m³) v sumárnom celkovom ovládateľnom objeme 1890 mil.m³. Tieto nádrže sú schopné zachytiť vo svojich objemoch asi 14 % vody prameniacej na našom území, a tak zabezpečiť nadlepšenie malých prietokov v suchom období o cca 55,5 m³.s^_1. Takže celkový nadlepšený prietok s vysokou zabezpečenosťou (prameniaci na našom území a regulovaný nádržami) predstavuje asi 135,5 m³.s^_1 (súčet prietoku Q_355d prekročeného priemerne 355 dní v priemernom roku a nadlepšenia vodnými nádržami). Z uvedených 54 vodných nádrží je 48 v správe Slovenského vodohospodárskeho podniku, š. p., Banská Štiavnica

2.1.1 Hydrogeológia

Celkový charakter slovenskej krajiny je výsledkom veľmi zložitej geologickej stavby a tektonogenézy. Na geologickej stavbe sa zúčastňujú horniny prekambria až kvartéru.

Podľa tvaru a pôvodu pórov v horninovom prostredí, ktoré obsahuje podzemné vody, možno rozlíšiť vodu medzizrnovú, puklinovú a krasovú. Na základe tlakových podmienok v hydrogeologickom kolektore sa vyčleňujú podzemné vody s voľnou hladinou a napätou hladinou. Podľa mineralizácie, teploty a obsahu plynov sú na Slovensku podzemné vody členené na vody obyčajné a minerálne. Z hľadiska množstva podzemných vôd sú najvýznamnejšie riečne usadeniny v nížinách, v nivách riek a na mladších terasách, resp. územia budované vápencami a dolomitmi stredného triasu a jury. Menej bohaté na podzemné vody sú územia budované neovulkanickými horninami a kryštalinikom. Najmenšie množstvá podzemných vôd sú viazané na flyšové pohoria a pohoria budované horninami mladšieho a staršieho paleozoika. Artézske vody sú svojím výskytom viazané na územie nížin Slovenska. Nachádzajú sa v hlbších vrstvách pieskov a neogénu, prípadne v ponorených kryhách vápencov a dolomitov. Najbohatšími územiami na artézske vody sú Podunajská nížina, Záhorská nížina a Východoslovenská nížina. V súlade s údajmi vodohospodárskej bilancie za rok 2004 predstavujú prírodné zdroje na území Slovenska v priemere 146,7 m³ .s^-1, z ktorých 39 % bolo schválených komisiou pre klasifikáciu využiteľných množstiev podzemných vôd. Z tohto množstva v roku 2004 tvoria dokumentované využiteľné zdroje podzemných vôd v SR 76 541 l . s^-1, t. j. viac ako 52 % z prírodných zdrojov.

2.1.2 Geomorfológia

Z exogénnych síl pôsobiacich na reliéf je najvýznamnejšou silou tečúca voda (rieky), modelujúca povrch Slovenska.

Riečne nivy a terasy sa vyznačujú zásobami vody v štrkoch a pieskoch. Predovšetkým nivné zásoby Dunaja na Žitnom ostrove majú kapacitu dodávať pitnú a úžitkovú vodu pre celé Slovensko. Voda riečnych nív predstavuje národné bohatstvo, ktoré treba chrániť pred znečisťovaním. Reliéf stredných vysočín Slovenska (800 - 1500 m) obklopuje jadro západokarpatskej klenby, kde vysočiny tvoria súvislejšiu plochu, najmä v pramenných oblastiach čiastkových povodí Váhu, Hrona, Slanej, Hornádu a Popradu. Vysoké vysočiny tvoriace len určité enklávy v západokarpatskom oblúku zaberajú vo Vysokých Tatrách, Nízkych Tatrách, Malej a Veľkej Fatre len asi 1% plochy z celého Slovenska. Reliéf nižších vysočín vo výškach od 300 do 400 m n. m má dosť plôch s menším sklonom a zrážková voda sa dobre infiltruje. Z vyššie položených vysočín od 400 do 1500 m n. m, ktoré majú väčší sklon, má voda veľmi dobrý odtok a tým vzniká aj erozívna činnosť.

Krasový reliéf, krasové javy a krasové vody sa viažu na vápencové a dolomitové horniny, ktoré z morfologického hľadiska vytvárajú súvislé rozsiahle krasové plošiny a planiny (Slovenský kras, Muránska planina, Slovenský raj ...). V týchto horninách sa sústreďujú najvýznamnejšie množstvá podzemných vôd. Pomerne veľká rozloha a hrúbka vápencových hornín a ich priepustnosť podmienili aj vznik prameňov s veľkou výdatnosťou nad 100 l.s^_1. Sú to tzv. krasové pramene alebo vyvieračky, z ktorých najväčšie sú na juhovýchodnej strane Muránskej planiny.

2.1.3 Klíma

Celkovo je územie Slovenska rozdelene na tri klimatické oblasti:

– teplá oblasť – základné znaky: počet 50 až 70 letných dní za rok (s priemernou teplotou nad 25°C a viac), snehová pokrývka menej ako 70 dní. Vyskytuje sa na území s nadmorskou výškou do 300 m n. m.

– mierne teplá oblasť – základné znaky: počet 20-50 letných dní v roku, snehová pokrývka sa vyskytuje 50–100 dní, horná hranica júlovej izotermy je 16⁰ C. Vyskytuje sa na území s nadmorskou výškou od 300 do 800–1000 m n. m. Horná hranica závisí od expozície a inverznosti územia (kotliny), mierne poklesáva v závislosti od kontinentality územia.

– chladná oblasť– základné znaky: počet letných dní 0–30, snehová pokrývka 100–200 dní. Vyskytuje sa v polohách nad 1000 m n. m.

2.1.4 Hydrológia

Na základe dokumentu smernice 2000/60/ES je vodstvo rozdelené do hydrologických a administratívnych jednotiek, a to povodí, oblastí povodí a útvarov povrchových a útvarov podzemných vôd. V zmysle tohto členenia je vodstvo SR rozdelené do dvoch medzinárodných oblastí povodí, a to do medzinárodného povodia Dunaja (96 % územia) a do medzinárodného povodia Visly (4 % územia SR).

V rámci medzinárodných oblastí povodí je vymedzených šesť oblastí povodí, v súlade s hlavnými tokmi SR.

Oblasťami povodia v medzinárodnom povodí Dunaja (úmorie Čierneho mora) sú:

– oblasť povodia Dunaja

– oblasť povodia Váhu

– oblasť povodia Hrona

– oblasť povodia Bodrogu

– oblasť povodia Hornádu

Oblasťou povodia v medzinárodnom povodí Visly (úmorie Baltského mora) je oblasť povodia Dunajca a Popradu.

Vodný fond

Podstatná časť povrchového fondu Slovenska k nám priteká zo susedných štátov. Využiteľnosť tohto fondu je obmedzená, lebo sa len okrajovo dotýka nášho územia, preteká v hraničných tokoch a prevažne nie je regulovaná vodnými nádržami. Menšia časť nášho povrchového vodného fondu pramení na našom území.

Na územie Slovenska priteká z územia piatich susedných štátov vstupnými hraničnými profilmi značný fond vyjadrený dlhodobým priemerným prietokom – asi 2514 m³.s ^-1, čo predstavuje 86 % nášho celkového povrchového vodného fondu. Najväčšie prietoky k nám pritekajú z Rakúska (cca 1976 m³.s^-1) predovšetkým Dunajom a Moravou. Z Maďarska k nám priteká v priemere asi 379 m³.s^-1 hlavne riekou Tisa. Z Česka priteká predovšetkým Moravou a ďalšími menšími tokmi na Slovensko priemerne asi 62 m³.s^-1. Z Ukrajiny na Slovensko priteká v priemere asi 58 m³.s^-1 hlavne tokmi Uh a Latorica. Z územia Poľska k nám priteká priemerne asi 39 m³.s^-1 hlavne Dunajcom, pravostrannými prítokmi Popradu a ďalšími tokmi.

Na slovenskom území pramení v dlhodobom priemere približne 398 m³.s^-1 vody, čo predstavuje 14 % z celkového nášho povrchového vodného fondu. Povrchový fond Slovenska vzhľadom na svoju rozkolísanosť nepostačuje kryť hospodárske potreby významnejších hospodárskych a sídelných aglomerácií a preto je nutné jeho množstvo zvyšovať aj budovaním vodných nádrží.

Z celého Slovenska (zhruba 96 % jeho plochy) odteká voda Dunajom a jeho prítokmi cez Maďarsko a ďalšie podunajské štáty do Čierneho mora. Zo zvyšku územia Slovenska (približne 4% jeho plochy) odteká voda cez Poľsko do Baltického mora. Spolu odteká z územia Slovenska do susedných štyroch štátov v dlhodobom priemere asi 2912 m³.s^-1vody.

Geotermálne vody

Využitie geotermálnej energie do roku 2005

Na Slovensku je doteraz evidovaných celkom 117 geotermálnych vrtov (z toho 5 negatívnych), ktorými sa overilo okolo 1690 l.s^_1 vôd s teplotou na ústí vrtu 18–129°C. Ich tepelný výkon pri využití po referenčnú teplotu 15°C predstavuje 314,3 MW_t_.Geotermálne vody boli získané vrtmi hlbokými 92–3616 m. výdatnosť vrtov pri voľnom prelive sa pohybovala v rozmedzí od desatín litra do 100 l.s^_1. Prevažuje Na-HCO₃-Cl, Ca-Mg-HCO₃ a Na-Cl typ vôd s mineralizáciou 0,4–90,0 g .l^_1.

V centrálnej depresii Podunajskej panvy – oblasť Galanty bol celkový odber geotermálnych vôd spolu s doteraz realizovanými geotermálnymi vrtmi stanovený na 176,0 l.s^_1, čo zodpovedá 39,77 MW_t tepelnej energie. Celkové prírodné množstvo geotermálnych vôd Popradskej kotliny bolo určené na 216,2 l.s^_1, čo zodpovedá celkovému množstvu tepelnej energie 33,884 MW_t. Pre Liptovskú kotlinu celkové prírodné množstvo geotermálnych vôd predstavuje 248 l.s^_1, čo zodpovedá celkovému množstvu tepelnej energie 34,589 MW_t. Prírodné zdroje geotermálnej energie Skorušinskej depresie predstavujú 24,0 MW_t. Z toho je na chočský príkrov viazaných 4,0 MW_t, čo zodpovedá 48 l.s^_1 geotermálnych vôd s teplotou na ústí vrtu 28–35°C. Na krížňanský príkrov je viazaných 20 MW_t, čo zodpovedá 118 l.s^_1 geotermálnych vôd s teplotou na ústí vrtu 43–60°C (sklenoteplická štruktúra) a 110°C (žiarska štruktúra) predstavuje 65,3 l.s^_1, čo zodpovedá prognóznemu množstvu geotermálnej energie prírodných zdrojov 22,296 MW_t.

Z hľadiska súčasného stavu využívania geotermálnej energie sa geotermálne vody využívajú v poľnohospodárstve na produkcii plodín a chov rýb, ako aj na vykurovanie budov a na rekreačné účely.

Celkové množstvo geotermálnej energie využívané v 32 lokalitách Slovenska predstavuje tepelnú energiu 88,52 MW_t a 764 l.s^_1 geotermálnych vôd.

Deficitné oblasti

Principiálne je možné na základe súčasného a prognózovaného stavu do roku 2015 rozdeliť toky SR na skupiny:

– Toky, resp. oblasti, kde zdroje vody sú väčšie ako potreby vody ((bilančný stav) BS > 1,0, (využiteľná kapacita zdrojov) VKZ > 0). V prípadoch, kde je BS > 1,1 je umožnený ďalší rozvoj viazaný na vodné zdroje. V princípe ide o oblasti tokov pod významnými viacúčelovými nádržami (s výnimkou nádrží Nitrianske Rudno, Môťová a Kunov);

– Toky, resp. oblasti, v ktorých napätým a pasívnym bilančným stavom možno v suchších obdobiach predísť vodárenským a vodohospodárskym dispečingom - dodávkou vody z viacerých zdrojov vody. Sem patria aj oblasti s relatívne vysokou zabezpečenosťou krytia potrieb vody, kde je možné riešiť situáciu krátkodobou reguláciou dodávky vody. Do tejto skupiny sú zaradené i toky s nižšou triedou spoľahlivosti hydrologických údajov, kde sa údaje odvodzujú zo vzdialených vodomerných staníc.

Zo 118 bilančných profilov by sa dalo z hľadiska prirodzených zdrojov vody k roku 2015 očakávať v 60 profiloch, to znamená v 50,8 % profilov, výskyt deficitu zdrojov vody voči potrebám. Pri riadení dodávky vody kvalitným dispečingom z viacerých zdrojov vody doplnených nadlepšovaním z nádrží je možný pokles výskytu deficitu v 34,7 % profilov. Výsledky kvantitatívnej vodohospodárskej bilancie potvrdili správnosť smeru prípravy výstavby vodárenských a viacúčelových nádrží. Týka sa to hlavne nádrží zaradených do A kategórie - výstavba do 10 rokov. Počet deficitných profilov po realizácii výstavby nádrží a po využití zatiaľ zhodnotených malých vodných nádrží v povodí Ipľa poklesne na 14 profilov, to znamená na 11,9 %. Tento výsledok je vzhľadom na nerovnomerné rozdelenie výdatnosti zdrojov vody relatívne priaznivý.

Najnepriaznivejšiu bilančnú situáciu možno očakávať v povodí Nitry - 6 deficitných profilov, v povodí Bodvy – 3 deficitné profily, v povodí Moravy a Ipľa 2 deficitné profily a v povodí Hornádu 1 deficitný profil. Pre bilančné výpočty v povodí Moravy neboli dostupné kvalitné údaje o užívaní vody na území ČR a Rakúska. Na hodnotenie Ipľa boli k dispozícii i údaje za maďarskú stranu povodia. Súhrnne možno za deficitné oblasti, v ktorých je potrebné riešiť ďalšie opatrenia, označiť oblasti v povodí Nitry, Bodvy a Ipľa.

Zhoršenie z hľadiska nárastu deficitných oblastí a zabezpečenosti krytia potrieb vody môžu priniesť klimatické zmeny a nové pohľady na ekologické limity využívania vodných zdrojov.

2.2. Krajinnoekologický komplex

2.2.1 Súčasné využitie krajiny

Členenie Slovenska na krajinnoekologické komplexy predstavujúce syntézu abiotických komplexov a súčasného využívania krajiny sú základným prepojením poznatkov o prírode, súčasnom využití krajiny a obyvateľstve. V zásade Slovensko tvoria (juh až juhovýchod Podunajskej nížiny) - krajinnoekologické komplexy riečnych rovín s prevahou ornej pôdy s vidieckou krajinou so slabým stupňom osídlenia. V nej sú ostrovy krajinnoekologických komplexov nížinných depresií s prevahou ornej pôdy a so slabým stupňom vidieckeho osídlenia (mestá tvoria zastavané plochy). Východoslovenská nížina má podobnú, ale rozmanitejšiu mozaiku krajinnoekologických komplexov ako Podunajská nížina. Sú tu aj komplexy nížinných depresií s trávnymi porastmi a mozaikou iných poľnohospodárskych kultúr a lesov, ďalej krajinnoekologický komplex tabúľ s prevahou ornej pôdy, pláňav (dunových rovín), s mozaikou poľnohospodárskych kultúr a ornej pôdy s pomerne silným zastúpením vidieckej krajiny so stredným až slabým stupňom osídlenia, ako aj značnou hustotou súvislej zastavanej plochy nad 1 km². V oblasti Slovenského stredohoria a Slovenského rudohoria prevládajú krajinnoekologické komplexy vrchovín a hornatín na kyslých horninách s prevahou listnatých lesov a ich mozaiky s poľnohospodárskymi kultúrami, s menším výskytom súvislo zastavaných území, prevláda tu krajina so slabým stupňom osídlenia. Vo fatransko–tatranskej oblasti dominujú krajinnoekologické komplexy hornatín na karbonátových a pestrých horninách s prevahou listnatých lesov a ich mozaiky s trávnymi porastmi a ornou pôdou ako aj s prevahou ihličnanov. Sever oblasti sú komplexy veľhornatín na kyslých horninách s prevahou trávnych porastov a holín. Oblasť patrí do vidieckej krajiny so slabým stupňom osídlenia, veľhornatiny tvoria poľnohospodársku a lesnú krajinu bez osídlenia. V subprovincii vonkajších západných Karpát dominuje krajinnoekologický komplex vrchovín s prevahou listnatých lesov a hornatín na kyslých horninách s prevahou ihličnatých lesov s poľnohospodárskymi kultúrami a ornou pôdou. Túto oblasť tvorí vidiecka krajina so slabým stupňom osídlenia.

2.3 Environmentálne priaznivé využívanie krajiny

Z hľadiska poľnohospodárskeho využívania krajiny, na ktoré vplývajú obmedzenia abiotických komplexov sú najvhodnejšími oblasťami Podunajská nížina, Juhoslovenská kotlina, a Východoslovenská nížina. Tieto oblasti majú vysoký potenciál využitia a slabý limit obmedzenia. Iná je situácia pri obmedzení intenzívnej lesohospodárskej činnosti, vyplývajúca z ochrany prírody a prírodných zdrojov (stupeň ochrany prírody a prvkov ÚSES, kategórie ochrany vodných zdrojov, bonitných skupín pôdy s najvyšším produkčným potenciálom). Podunajská nížina patrí do oblasti so stredným obmedzením. Juhoslovenská kotlina, Východoslovenská nížina, Košická kotlina, časť Podhôľno–magurskej oblasti, ale i väčšina Borskej nížiny ako i Považia má pre hospodársku činnosť veľmi nízke obmedzenie. Naopak do kategórie s vysokým obmedzením patria geomorfologické celky Slovenský kras, Bukovské vrchy, Tatry, väčšina Nízkych Tatier a spišsko–gemerský kras.

Kvalitu životného prostredia určenú v okresoch na základe stresových faktorov a prevládajúceho zastúpenia ekologicky významných prvkov, môžeme označiť za najvyhovujúcejšiu v okresoch Malacky, Senica, Skalica, Myjava. Alebo okresy v severovýchodnej časti Slovenska Levoča, Stará Lubovňa, Sabinov, Snina, Sobrance a pod. Najhoršie sú zaťažené stresovými faktormi mestá Bratislava a Košice s okolím, potom okresy Trnava, Galanta, Šaľa a okresy Prievidza, Žiar nad Hronom, Zvolen.

3. Strategické ciele vodohospodárskej politiky do roku 2015

Stratégia ďalšieho vývoja je orientovaná na:

• skvalitnenie starostlivosti o vodné zdroje a súvisiacu vodohospodársku infraštruktúru vrátane naplnenia právnych predpisov EÚ

• vytváranie predpokladov na zabezpečenie bezproblémového zásobovania obyvateľov kvalitnou pitnou vodou a efektívna likvidácia odpadových vôd bez negatívnych dopadov na životné prostredie

• prevencia pred negatívnymi dopadmi extrémnych hydrologických situácií

• skvalitnenie činnosti odborných vodohospodárskych organizácií

(Príloha č. 2 a č. 3)

3.1 Skvalitnenie starostlivosti o vodné zdroje a súvisiacu vodohospodársku infraštruktúru vrátane naplnenia právnych predpisov EÚ

Cieľom je zdokonaľovanie nástrojov na zabezpečenie efektívneho a trvalého využívania vodných zdrojov s ich súčasnou ochranou a zmenšovaním nepriaznivých dosahov na stav vodných ekosystémov. Základné nástroje stanovuje vodný zákon a je ich možné zhrnúť do nasledovných okruhov:

Rozvoj zdrojov vody a trvalo udržateľné využívanie vodných zdrojov

Podzemné zdroje

– Zabezpečiť podrobný hydrogeologický prieskum orientovaný do pasívnych oblastí v súlade s požiadavkami na rozvoj verejných vodovodov

– Na základe výsledkov prehodnotenia využiteľného množstva podzemných vôd a zohľadnenia vplyvu klimatických zmien v jednotlivých oblastiach povodí pripraviť zásady na ich ochranu a racionálne využívanie s cieľom dosiahnuť dobrý stav podzemných vôd.

– Vypracovať návrhy na využívanie malých vodných zdrojov na lokálne zásobovanie pitnou vodou na základe hydrogeologického prieskumu.

– Zabezpečiť efektívnejšie využívanie spolupôsobenia podzemných a povrchových vôd.

– Nevhodné a rizikové vodné zdroje prehodnotiť a vyradiť z vodárenského systému a pripraviť kapacitne postačujúce náhradné vodné zdroje.

– Pripraviť integrovaný systém environmentálne vhodnej starostlivosti o vodné zdroje vrátane vodných ekosystémov.

– Pripraviť plány ochrany mokradí.

– Zabezpečiť dostatočné vodné zdroje na pokrytie výhľadových potrieb.

– Zabezpečiť primeranú správu všetkých vodných tokov na území SR vrátane tých, ktoré nemajú určeného správcu.

Povrchové zdroje

– Z dôvodov výhľadovej potreby ďalších zdrojov vody na zásobovanie deficitných oblastí pitnou vodou sa navrhuje po roku 2010 uviesť do prevádzky veľkokapacitný zdroj pitnej vody pre oblasť Prešova a Košíc.

– Pokračovať v príprave veľkokapacitného zdroja pitnej vody pre podtatranský región.

Ochrana vodných zdrojov

Kvalitatívna ochrana povrchových vôd

– Na základe poradia naliehavosti riešiť najmä najvýznamnejšie zdroje bodového znečistenia spôsobovaného verejnými kanalizáciami a priemyselnými zdrojmi znečistenia.

– Obmedziť produkciu odpadových vôd a v nich obsiahnutých znečisťujúcich látok priamo u ich producentov (úprava v technológii výroba, využívanie recirkulácie, ap.).

– Prehodnotiť súčasné vypúšťanie priemyselných a komunálnych odpadových vôd s cieľom pripraviť opatrenia na zabezpečenie súladu s kritériami na ochranu pred vypúšťaním nebezpečných látok príslušných smerníc EÚ.

– Riešiť ochranu pred znečistením dusičnanmi v spolupráci s poľnohospodármi.

– Z dôvodov ohrozenej, resp. nezaručenej kvality vody treba z využívania na pitné účely vyradiť nevyhovujúce priame odbery povrchových vôd z tokov, najmä vo východoslovenskom regióne a tatranskej oblasti, kde je vôbec najväčší počet takýchto provizórnych zdrojov využívaných na pitné účely.

– Vytvoriť dostatočne potrebnú údajovú základňu o útvaroch povrchových a podzemných vôd v SR.

(Mapka č. 8 v prílohe)

Kvalitatívna ochrana podzemných zdrojov vôd

– Zvýšiť ochranu vodárenských zdrojov, zabezpečovanú ochrannými pásmami tak, aby bolo možné znížiť stupeň úpravy vody potrebný na výrobu vody.

– Nepovoľovať odbery tam, kde podmienky PHO nie je možné splniť.

– Doriešiť zavedenie pravidelnej kontroly kvality podzemných vôd aj na nevyužívaných zdrojoch vody orgánmi hygienickej ochrany.

– Pre CHVO a PHO doriešiť problematiku úhrady majetkovej ujmy zodpovedajúcim finančným krytím.

Plošné znečisťovanie povrchových a podzemných vôd

– Obmedziť plošné znečisťovanie, najmä z poľnohospodárstva, a vykonať opatrenia na zmenšenie vodnej erózie.

– Dopĺňať trvale databázu MŽP SR základnými údajmi o všetkých zdrojoch znečistenia v SR, kvalite vody v zdrojoch a tieto priebežne spracovávať do mapových podkladov.

– Využiť ekonomické nástroje na obmedzenie plošného znečistenia, najmä z poľnohospodárstva.

Kvantitatívna ochrana podzemných vôd

– Pripraviť programy opatrení so zameraním na predchádzanie vzniku znečistenia.
Vypracovať novú metodiku oceňovania množstva podzemných vôd so zohľadnením ochrany ekológie a metodiku ich bilancovania.

– Prehodnotiť využiteľné množstvá podzemných vôd na pitné účely z hľadiska trvalo udržateľného rozvoja a zohľadnenia vplyvu klimatických zmien na hydrologické povodia.

Ochrana vôd pre ekosystémy, osobitne pre vodné ekosystémy

– Pripraviť stratégiu environmentálne vhodnej starostlivosti o vodné ekosystémy zohľadňujúcu vodné kultúry, rybárstvo a poľnohospodárske činnosti.

– Pripraviť programy opatrení zodpovedajúce súčasnému spoločensko-ekonomickému rozvoju so zameraním na predchádzanie vzniku znečistenia, resp. na jeho znižovanie s dôrazom na hlavné bodové zdroje znečistenia a na vysoko rizikové plošné zdroje znečistenia.

– Prijať integrovaný systém environmentálne vhodnej starostlivosti o vodné zdroje vrátane vodných ekosystémov.

– Vytvoriť dostatočnú údajovú základňu o chránených územiach v zmysle zákona č. 364/2004 Z. z. vodný zákon.

Ochrana mokradí a revitalizácia vodných biotopov

K dohovoru o mokradiach (Ramsarský dohovor z 2. februára 1971) Slovenská republika pristúpila 2. júla 1990. Záväzky určené dohovorom sú zabezpečované zákonom č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.

Význam mokradí je najmä v ich funkcii týkajúcej sa udržiavania ekologickej rovnováhy a biologickej rozmanitosti (biodiverzity), zároveň treba poukázať na funkcie a hodnoty týchto citlivých ekosystémov pre človeka a trvalo udržateľný rozvoj. Obnova (revitalizácia, renaturácia) mokradí sa v ostatných rokoch dostáva medzi prioritné otázky vzhľadom na význam mokradí pri regulácii odtoku vody z krajiny, pri samočistiacich procesoch a zabezpečení kvality vody a ochrany vodných zdrojov.

Základné strategické ciele sú nasledovné:

– Zabrániť ďalšiemu úbytku alebo degradácii mokradí a ich biologickej diverzity.

– Vytvoriť dostatočnú údajovú základňu o mokradiach Slovenska a zabezpečiť jej aktualizáciu.

– Zabezpečiť obnovu mokradí riečnych, močiarnych a jazerných systémov a rybníkových systémov.

– Mokrade – rybníky prevádzkovať v súlade so zák. č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny.

– Spracovať analýzu legislatívnych nástrojov a návrhy zmien legislatívy.

– Spracovať analýzu ekonomických nástrojov (zdrojov) a vypracovať návrhy financovania jednotlivých opatrení.

Rehabilitácia znečistených a degradovaných vodných útvarov s cieľom obnovenia ekosystémov a vodných biotopov

Odporúčania na rehabilitáciu vodných útvarov s cieľom obnovenia ekosystémov a vodných biotopov je nasledovná:

– Rehabilitáciu toku má byť riešená tak, aby priniesla celkové skvalitnenie toku. Je predpoklad, že akcentácia jednotlivej funkcie alebo skupiny faktorov môže vyvolať negatívne dôsledky na biologické prostredie toku.

– S cieľom migrácie rýb a vodných živočíchov realizovať výstavbu rybovodov.

– Vytvárať a chrániť prirodzené neresiská vodných živočíchov.

Využitie hydroenergetického potenciálu

– Prehodnotiť navrhnuté lokality na využívanie HEP v súlade s novou vodnom legislatívou SR.

– Vypracovať koncepciu HEP SR v súlade s ekologickými podmienkami.

– Zamerať sa na využívanie jestvujúcich vodných stavieb a tepelných čerpadiel.

– Pri využívaní HEP zohľadniť schválenú energetickú politiku SR.

Vytváranie podmienok na plavbu na vodných tokoch

– Realizovať nevyhnutné opatrenia v oblasti legislatívy, inštitucionálneho usporiadania, mechanizmu financovania, technických riešení a vplyvu na životné prostredie, potrebných pre zabezpečovanie výstavby novej infraštruktúry a zabezpečovanie prevádzky a údržby na existujúcich vodných cestách.

– Zabezpečovanie výstavby novej infraštruktúry – vodných ciest a objektov potrebných pre plavbu a vytvorenie podmienok na výkon malej športovej plavby a vodnej turistiky na vytypovaných tokoch.

– Zabezpečovanie prevádzky a údržby existujúcich vodných ciest prostredníctvom správcu vodohospodársky významných vodných tokov.

Využívanie geotermálnej energie

– Vytvoriť databázu zdrojov geotermálnej energie Slovenska vo forme GIS.

– Zostaviť a vydať tlačou Geotermálnu mapu Slovenska v mierke 1:500 000.

– Dokončiť overovanie geotermálneho potenciálu perspektívnych oblastí Slovenska

– Zhodnotiť zdroje geotermálnej energie s veľmi nízkou teplotou.

– Metodicky doriešiť problémy reinjektáže v oblasti rezervoárového inžinierstva s využitím matematického modelovania

– Stanoviť metódy vyhľadávania geotermálnych vôd a hodnotenia ich tepelno–energetického potenciálu.

– Zabezpečiť izotopový výskum zdrojov geotermálnych vôd vo vybraných perspektívnych oblastiach.

– Realizovať monitoring vybraných geotermálnych vrtov s cieľom posúdenia vplyvu exploatácie.

– Problematika využitia suchého tepla hornín.

– Podporovať využívanie geotermálnej vody na poľnohospodárske účely, vykurovanie, rekreáciu, na chov rýb a vodných živočíchov.

Rekreačné rybárstvo

– Zabezpečiť produkciu násad vybraných druhov rýb, akými sú napr. mrena severná, podustva severná, jeseter malý, pstruh potočný, určených na zarybňovanie rybárskych revírov prednostne z domácich chovov s garanciou ich dobrého zdravotného stavu Štátnou veterinárnou a potravinovou správou SR.

– V záujme sledovania kvality životného prostredia a v súlade s požiadavkou rámcovej smernice o vodnej politike EÚ zabezpečiť zavedenie monitoringu rýb.

Ryby sú dobrými indikátormi, najmä dlhodobých vplyvov a všeobecných podmienok vodného prostredia, pretože sú relatívne dlhoveké a pohyblivé. Okrem toho sú na vrchole potravnej pyramídy vodného ekosystému a majú pritom sklon integrovať vplyvy nižších trofických hladín. Štruktúra rybieho spoločenstva odráža teda integrované zdravie prostredia. Napriek týmto skutočnostiam sa v SR údaje o stave ichtyofauny doposiaľ nevyužívali ako jedno z kritérií hodnotenia stavu kvality vôd.

3.2 Vytváranie predpokladov na zabezpečenie bezproblémového zásobovania obyvateľstva kvalitnou pitnou vodou a efektívna likvidácia odpadových vôd bez negatívnych dopadov na životné prostredie

V súlade so zákonom o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách vypracovať Plán rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií pre územie SR.

Na úseku verejných vodovodov:

vytvárať podmienky na:

– Zvyšovanie podielu zásobovaných obyvateľov z verejných vodovodov s cieľom priblížiť sa v ďalšom období postupne k úrovni vyspelých štátov EÚ, a to:

* Urýchleným dokončením rozostavaných vodovodov

* Výstavbou nových vodovodov

* Realizáciou opatrení na odstránenie nedostatkov v problémových vodovodoch (kvalita, kvantita)

– Zvyšovanie využívania kapacít vybudovaných vodárenských nádrží urýchlením výstavby prívodov vody a vodovodných sietí v obciach v bilančnom dosahu týchto zdrojov

– Pripravovať výstavbu zdrojov vody na zásobovanie deficitných oblastí a oblastí s ohrozenou kvalitou vody v závislosti na rozširovaní zásobovania a kapacite využívaných zdrojov

(Mapka č. 2, 3 a 4, graf v prílohe)

Na úseku verejných kanalizácií:

Vytvárať podmienky

– Na zvyšovanie podielu obyvateľov bývajúcich v domoch s kanalizáciou a znižovanie postupného zaostávania rozvoja kanalizácií za rozvojom vodovodov

Ciele do roku 2010

Vytvárať predpoklady na

٠ Vyhovujúce odvádzanie a primerané čistenie komunálnych odpadových vôd vo všetkých aglomeráciách nad 100 000 EO.

٠ Vyhovujúce odvádzanie a primerané čistenie komunálnych odpadových vôd vo všetkých aglomeráciách od 10 000 do 100 000 EO.

٠ Rekonštrukcie a rozšírenie stokových sietí v aglomeráciách nad 10 000 EO.

٠ rekonštrukcie ČOV v aglomeráciách s produkciou znečistenia od 10 000 EO, prioritne v oblastiach so zhoršenou kvalitou vôd v recipientoch v skupine „nutrienty“.

٠ Dobudovanie rozostavaných stavieb v aglomeráciách nad 2000 EO situovaných CHVO a povodí vodárenských tokov nad odberným profilom.

٠ Prípravu rekonštrukcie, výstavbu ČOV a rozšírenie stokovej siete v aglomeráciách s produkciou znečistenia nad 2000 EO (v oblastiach so zvýšeným eutrofizačným potenciálom a potrebou zvýšenej ochrany biotopu).

٠ Riešenie odvádzania vôd z povrchového odtoku v aglomeráciách nad 100 000 EO v súlade s požiadavkami právnej úpravy.

Ciele do roku 2015

Vytvárať podmienky na zabezpečenie

٠ Vyhovujúceho odvádzania a primerané čistenie odpadových vôd zo všetkých aglomerácií nad 2000 EO.

٠ Priebežne v aglomeráciách pod 2000 EO, kde je vybudovaná stoková sieť, primerané čistenie odpadových vôd.

٠ Riešenie odvádzania vôd z povrchového odtoku v aglomeráciách v súlade s požiadavkami právnej úpravy.

٠ Riešenie čistenia odpadových vôd pre čo najväčší počet aglomerácií pod 2000 EO.

(Textová príloha č. 1, Mapka č. 6, 7 v prílohe)

3.3 Ochrana pred extrémnymi hydrologickými situáciami

3.3.1 Ochrana pred povodňami

– Vybudovanie povodňového varovného a predpovedného systému v SR (POVAPSYS) a zabezpečenie implementácie zákona č. 666/2004 Z. z. o ochrane pred povodňami. Redukovať územia ohrozené povodňami zväčšením prirodzenej retencie najmä v horných častiach povodí. Zdokonalenie predpovedných systémov a prostriedkov včasného varovania, účelové prepojenie národných a regionálnych prognostických systémov. Vypracovanie zrážkovo-odtokových modelov a štúdií z jednotlivých povodí.

– Dokončiť odstraňovanie povodňových škôd predchádzajúcich rokov.

– Zvýšiť súčinnosť správcov povodí s vodoprávnymi úradmi vo veciach prevencie pred povodňami.

– Vybudovanie zariadení na ochranu pred povodňami. (Príloha č. 4 a č. 5)

Vypracovanie programov protieróznych opatrení a zvyšovanie retenčnej schopnosti čiastkových povodí a vytváranie predpokladov na ich realizáciu s cieľom

– Zníženia plošnej a výmoľovej erózie a nadväzne zníženia nežiaduceho transportu akumulácie plavenín a splavenín po vodných tokoch do vodných nádrží, čím sa zamedzí znižovanie prietočnej kapacity vodných tokov, prípadne akumulačných priestorov vodných nádrží a nadväzne zníženie rizika povodní

– Zvýšenia retenčnej schopnosti územia, čím sa zvýši potenciál podzemných vôd a obmedzí sa vznik povodňových situácií technickými opatreniami (budovanie nádrží, rybníkov, poldrov, prehrádzok) alebo opatreniami na optimalizáciu využitia povodia.

3.3.2 Prevencia pred dôsledkami sucha

– Vypracovať špecializované komplexné programy riešiace prevenciu pre prípad sucha pre jednotlivé oblasti povodí.

3.3.3 Adaptácie na zmenu klímy

Očakávaná klimatická zmena môže mať výrazný vplyv na celkový odtok a aj vnútroročné rozdelenie odtoku u nás. Dá sa tiež očakávať, že tento vplyv bude mať iné dôsledky na odtok v južných a iné v severných oblastiach Slovenska. Pri predpoklade malého prírastku zrážok v severných povodiach bude extremita odtokových zmien rásť s nárastom teploty, a teda podľa súčasných predstáv o raste skleníkového efektu so vzďaľovaním časového horizontu skúmaných scenárov. V severných horských oblastiach môžeme v zimných mesiacoch podľa modelových výpočtov počítať s nárastom prietokov. Neskorá jar naproti tomu bude obdobím značného poklesu vodnosti. V letných mesiacoch podľa doterajších výsledkov treba rátať s pomerne vyrovnaným miernym znižovaním prietokov. Najmenej zasiahnuté bude pravdepodobne jesenné obdobie, ktoré bude prechodom z letného obdobia poklesu do zimného obdobia nárastu odtoku. Zimné zvýšenie prietokov bude mať vyrovnávajúci vplyv na kolísanie odtoku v rámci roka. Opačná situácia pravdepodobne nastane v letno-jesennom období, kedy treba uvažovať s predlžovaním trvania malej vodnosti. Je potrebné tiež počítať s tým, že zvýšený odtok sa bude realizovať formou povodní a že letné sucho bude tiež prerušované extrémnymi povodňami.

Všetky tieto javy priamo ovplyvnia zásobovanie vodou a výrobu vodnej energie. Tendencie zmien hydrologického režimu poukazujú na zvýšenú potrebu prerozdeľovania odtoku v priestore medzi severom a juhom (resp. vyššie a nižšie položenými časťami územia), prerozdeľovať odtok medzi jednotlivými rokmi a prerozdeľovať odtok v priebehu roka. Musíme počítať aj s možnosťou potreby kompenzovať pokles výdatnosti zdrojov vody, najmä v nížinných častiach na strednom a východnom Slovensku a v letnom období.

Nadväzne je vo veľkých nádržiach a VE potrebné počítať s celkovým poklesom dodávky vody a výroby elektrickej energie, v malých nádržiach a VE s presunom ich časového rozdelenia v súlade so zmenou prietokového režimu. V dôsledku častejších a extrémnejších povodní bude potrebné prehodnotiť retenčné objemy, a pri oboch druhoch VE sa zvýši zrejme aj podiel tzv. jalového prepúšťania vody počas povodní, ktorá nebude energeticky využiteľná, resp. s poklesom ich účinnosti v dôsledku poklesu spádu.

Zároveň zrejme bude rásť aj tlak na zachovanie biologického prietoku v úsekoch pod nádržami s derivačnými kanálmi v obdobiach sucha, ktorý sa môže kryť s obdobiami zvýšenej potreby vody a elektrickej energie. Tento tlak bude súvisieť s očakávateľnými snahami posilniť a zosilniť ochranu znižujúcich sa zdrojov vody (tak podzemných, ako aj povrchových) a ekosystémov s vodou súvisiacich. Z pohľadu využívania vody z nádrží a HEP rovnako treba počítať aj s už dnes zvyšujúcim sa tlakom na zachovanie kontinuity tokov, ktorý v očakávaných extrémnejších podmienkach iste nepoklesne. Všetky tieto javy by mohli viesť k znižovaniu využívania odberov a dnes vyčísleného tzv. technického HEP.

Pri vodných zdrojoch, ktoré sú už využívané, bude potrebné prehodnotiť ich udržateľné využívanie v nových podmienkach. Preto zrejme nastane aj zosilnená legislatívna ochranu vodných zdrojov v oblastiach, o ktorých sa dá predpokladať, že ich vodné zdroje budú najmenej dotknuté klimatickými zmenami (vrátane ochrany miest v minulosti plánovaných nádrží). Táto ochrana môže taktiež obmedziť aj hospodárske a energetické využívania vodných tokov. Zmenou hydrologického cyklu môžu byť dotknuté aj naše vzťahy so susednými krajinami, ktoré budú záujmové očakávanou zvýšenou mierou regulovania odtoku z nášho územia (vrátane využívania HEP spoločného úseku Dunaja).

Budú sa zrejme musieť prehodnocovať a optimalizovať spôsoby využívania a riadenia existujúcich vodohospodárskych sústav. Zabezpečenosť dodávky vody podľa dnešných predstáv sa málokedy určovala pre sústavy ako celok. Preto sa budú musieť existujúce vodohospodárske sústavy preskúmať vzhľadom na ich zraniteľnosť ako celku v kritických situáciách v dôsledku zmeny klímy (sucho, povodne). To však môže viesť k zmenám priorít využívania vody a zvýhodneniu spotrebiteľov vrátane ekologického využívania vody na úkor energetiky napr. zvýšením ochranných priestorov nádrží a zvýšením podielu vody akumulovanej na iné než energetické využitie.

Na druhej strane bude potrebné opäť otvoriť možnosť budovania akumulačných priestorov s prevládajúcim účinkom na dlhodobé regulovanie odtoku. Pri voľbe ich umiestnenia by sa malo vychádzať z priestorovo diferencovaných účinkov klimatických zmien a ekologických priorít. Bude potrebné vykonať inventúru využívania MVN a prehodnotiť ich využívanie v nových podmienkach ako zdrojov vody pre ekologické potreby závlahy, a chov rýb ak technické riešenia nádrží to umožňujú. Pri návrhu na nové využitie bude zohľadnené súčasné využívanie.

Komplexnosť úloh si vyžiada riešenia, ktoré majú interdisciplinárny charakter. Preto by sa mali riešiť dôsledky klimatických zmien na socioekonomické sektory, a tieto by sa mali stať rovnocenným východiskovým materiálom prognóz, akými sú scenáre klimatické, resp. hydrologické. Z uvedeného je zrejmé, že pri riešení dôsledkov klimatických zmien je stupeň neurčitosti vo vzťahu k využívaniu vodných zdrojov a HEP niekoľkonásobne vyšší, než sme naznačili, a tak isto rastie aj množina alternatívnych výsledkov. Dnešný stav vedomostí preto nemôžeme považovať za dostačujúci. Preto bude treba ďalej podporovať výskum ako v klimatológii, v oblasti kvantifikovania zmien vyvolaných klimatickými zmenami, vodohospodárskych sústav a výsledky tohto výskumu zaviesť do prognóz a plánovania. Národný klimatický program urobil v tomto smere veľký kus podkladovej práce a jeho pokračovanie považujeme za nutné.

3.4 Skvalitnenie činnosti odborných vodohospodárskych organizácií

3.4.1 Výkon štátnej vodnej správy a zdokonaľovanie právnych nástrojov

Výkon štátnej správy vo vodnom hospodárstve je zakotvený v zákone č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje práva a povinnosti fyzických a právnických osôb k vodám a nehnuteľnostiam, ktoré s nimi súvisia pri ich ochrane, účelnom a hospodárskom využívaní, oprávnenia a povinnosti orgánov štátnej vodnej správy a zodpovednosť za porušenie povinností podľa tohto zákona.

– Podporiť výkon štátnej vodnej správy zabezpečením kvalitného personálneho a technického vybavenia vodoprávnych úradov.

– Vzdelávací proces z úrovne MŽP SR zamerať na nové legislatívne predpisy vo VH.

3.4.2 Správa povodia – integrovaný manažment povodia

Integrovaný manažment povodia zohľadňuje multisektorálnu podstatu v kontexte celkového spoločensko-ekonomického rozvoja, ako aj iných záujmov týkajúcich sa využívania a ochrany vodných zdrojov, a to v oblasti zásobovania vodou a kanalizačných sietí, poľnohospodárstva, lesníctva, priemyslu, sídelného rozvoja, vodných diel, ako aj v oblasti dopravy, rekreácie, rybárstva a ďalších činností. Integrovaný manažment vodných zdrojov je proces, ktorý podporuje koordinovaný rozvoj a riadenie vodných zdrojov, krajiny a ďalších súvisiacich zdrojov, v snahe maximalizovať výsledné ekonomické a sociálne blaho, bez porušenia trvalej udržateľnosti ekosystému, zahŕňa aj riešenie konfliktov v potrebe vody.

Integrovaný manažment povodia znamená zlúčenie a zohľadnenie sociálnych, environmentálnych a technických aspektov. Tento proces zahŕňa vytvorenie diskusného priestoru, zmeny v procesoch plánovania a riadenia vodných zdrojov, vytypovanie nových vodných zdrojov, kontrolu kvantity a kvality vôd, ochranu a revitalizáciu prírodných systémov, prehodnotenie súčasných projektov, výchovu, vzdelávanie, hľadanie spolupráce s verejnosťou a pod. Snahou je smerovanie vodohospodárskych rozhodnutí smerom k flexibilnému holistickému a environmentálnemu riadeniu. Integrovaný manažment povodia predstavuje komplex, ktorý zahŕňa prvky celého hydrologického cyklu, prechádza cez hranice povodí a krajiny a spája vodu so širšími politickými otázkami regionálneho, ekonomického a environmentálneho rozvoja.

Multidimenzionálny charakter integrovaného manažmentu vodných zdrojov sa prejavuje v dimenziách času a priestoru, v jeho multidisciplinárnom charaktere (veda a technológia) a v dimenzii riadiacich pracovníkov a užívateľov.

Pod časovou dimenziou môžeme rozumieť princíp trvalo udržateľného rozvoja, podľa ktorého by všetky rozhodnutia mali byť urobené v harmónii s dlhodobou ochranou vodných zdrojov v zmysle záujmov potrieb pre budúce generácie.

Priestorová dimenzia vyjadruje, že prirodzená jednotka, v ktorej sa uskutočňuje hospodárenie s vodou, je povodie, preto je potrebné najskôr myslieť „globálne“ a až potom začať konať „lokálne“.

Multidiscipinárna dimenzia zahŕňa množstvo oblastí, ktoré treba zohľadňovať v rozhodovacom procese, a to :

– ekonomické, sociálne, ekologické dôsledky,

– legislatívu,

– zdravotníctvo,

– techniku a technológie,

– politické a inštitucionálne záujmy,

– historické a kultúrne záujmy.

Posledná je dimenzia riadiacich pracovníkov a užívateľov, ktorí musia byť zaradení do procesov rozhodovania čo najskôr.

3.4.3 Vodné plánovanie

Proces plánovania v oblasti vôd je uskutočňovaný v gescii MŽP SR a bude ďalej rozvíjaný najmä v spolupráci s Ministerstvom pôdohospodárstva SR, Ministerstvom zdravotníctva SR, Ministerstvom vnútra SR, Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií SR, samosprávou a tretím sektorom. Po vstupe Slovenska do EÚ ide hlavne o nástroj presadzovania vodohospodárskej politiky na zlepšenie ochrany vôd z hľadiska množstva a kvality a na podporu trvalo udržateľného užívania vôd, na ochranu vodných ekosystémov a mokradí a na ochranu pred extrémnymi hydrologickými situáciami.

– Plány manažmentu oblastí povodí sa vyhotovia podľa nasledovného časového a vecného postupu stanoveného § 13 ods. 3 vodného zákona

* do 31.12.2006 vypracovať a zverejniť časový a vecný harmonogram prípravy návrhu plánu manažmentu oblasti povodia a určiť spôsob a formu sprístupnenia verejnosti

* do 31.12.2007 vypracovať a zverejniť identifikáciu významných vodohospodárskych problémov, ktoré sa týkajú nakladania s vodami, určiť výrazne zmenené vodné útvary

* do 31.12.2008 vypracovať a zverejniť návrh plánu manažmentu povodia a sprístupniť ho verejnosti

* do 31.12.2009 vypracovať konečný návrh plánu manažmentu oblasti povodia a zabezpečiť jeho schválenie

* do 31.12.2012 realizovať všetky opatrenia zahrnuté do programu opatrení

* do 31.12.2015 vyhodnotiť dosiahnutie environmentálnych cieľov, t. j. dobrého stavu vôd alebo dobrého ekologického potenciálu

– Vodný plán Slovenska stanovený § 14 ods. 1, 2, 3 vodného zákona sa vyhotoví ako strategický plánovací dokument určujúci rámcové ciele na:

* ochranu a zlepšovanie stavu povrchových vôd, podzemných vôd a vodných ekosystémov,

* na trvalo udržateľné a hospodárne využívanie vôd, na zlepšenie vodných pomerov,

* na zabezpečenie územného systému ekologickej stability,

* na ochranu pred škodlivými účinkami vôd a návrh opatrení nevyhnutných na ich dosiahnutie ako aj na zabezpečenie medzinárodných záväzkov SR ako rámcové opatrenia s celoštátnou pôsobnosťou, najmä opatrenia v oblasti legislatívnej, administratívnej a ekonomickej vrátane časového plánu ich realizácie, odhadu finančných nákladov a stratégie ich financovania a posúdenia ich ekonomických dopadov.

3.4.4 Zdokonaľovanie právnych nástrojov

– Pravidelne vyhodnocovať podnety a skúsenosti z vodoprávnej a vodohospodárskej praxe s využitím komunikácie s vodoprávnymi úradmi na všetkých úrovniach.

– Opodstatnené podnety zahrnúť do nevyhnutných zmien legislatívy vodného hospodárstva.

3.4.5 Veda, výskum a normatívna činnosť vo vodnom hospodárstve

Oblasť vedy a výskumu bude zameraná na:

– optimalizáciu využívania vodných zdrojov Slovenska a ich ochranu

– vedecko-výskumnú činnosť v oblastiach riadenia povodí – manažment povodia v čase extrémnych klimatických podmienok

– riešenie projektov a návrhov opatrení protipovodňovej ochrany

– dopad klimatických zmien na vodný režim

– plošný a trvalý (systematický) monitoring stavu ichtyofauny všetkých povodí.

4. Realizačné nástroje vodohospodárskej politiky

4.1 Legislatívne nástroje

Legislatívne predpisy upravujúce oblasť vôd podliehali v poslednom období výrazným zmenám najmä z dôvodu ako prístupového procesu, tak i samotného vstupu SR do EÚ, aby sa dosiahla ich úplná zhoda s právom EÚ. Prijatím novej legislatívy bola v roku 2005 zavŕšená reforma vodného zákonodarstva. Prijatie ďalších legislatívnych predpisov do roku 2015 sa nepredpokladá, pokiaľ takáto povinnosť nevyplynie priamo z požiadaviek EÚ. Pri realizácii vodohospodárskej politiky po roku 2005 sa preto bude vychádzať zo súčasne platných legislatívnych predpisov, a to najmä:

– zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov

– zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

– zákona č. 666/2004 Z. z. o ochrane pred povodňami

– zákona č. 139/2002 Z. z. o rybárstve v znení neskorších predpisov

– vykonávacích predpisov k citovaným zákonom.

Súčasne pri plnení koncepcie sa budú zohľadňovať platné zákony a normy v odvetviach súvisiacich s plnením úloh koncepcie, napr. zák. č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

4.2 Ekonomické nástroje

Podľa rámcovej smernice o vode členské štáty zohľadnia princíp úhrady nákladov za vodohospodárske služby vrátane nákladov na ochranu životného prostredia a na zdroje, majúc na zreteli ekonomickú analýzu. Do roku 2010 zabezpečiť:

– oceňovanie vodných zdrojov, ktoré stimuluje k efektívnemu využívaniu vôd a prispieva k dosahovaniu environmentálnych cieľov,

– aby užívatelia vody (minimálne priemysel, poľnohospodárstvo a domácnosti) primerane prispievali na pokrytie nákladov na vodohospodárske služby,

– náhradu celkových nákladov služieb spojených s využívaním vodných zdrojov.

V súlade so zákonom o vodách Plán opatrení tvorí záväznú časť Plánu manažmentu povodia a vydáva ho orgán štátnej vodnej správy.

4.3 Nástroje (strategického plánovania) manažmentu povodia

Aby navrhnuté výsledné riešenia v oblasti hospodárenia s vodnými zdrojmi boli trvalo udržateľné, je potrebné jasne pochopiť skutočný hydrologický cyklus a jeho vzťahy v rámci povodia a urbanizovaných území, v rozhodovacom procese použiť také metódy, ktoré v sebe zahŕňajú komplex celého systému riadenia a obzvlášť sociálno-technické a ekonomické aspekty, zainteresovať užívateľov a spolupracovať s verejnosťou v rámci rozhodovacieho procesu, aby sa vyhlo možným problémom v budúcnosti a to najmä :

– zlepšením chápania regionálneho kolobehu vody v prírode a chápania súvislostí medzi pitnou vodou a odpadovou vodou v rámci jedného cyklu kolobehu vody,

– informovanosťou verejnosti o hlavných problémoch týkajúcich sa hospodárenia s vodou,

– informovanosťou o alternatívnych zdrojoch vody.

Iniciačnú, koordinačnú a štandardizačnú úlohu pri usmerňovaní rozvoja a riadení kvality postupov používaných vo vodnom hospodárstve a integrovanom manažmente povodí zohrávajú dnes viaceré vládne, štátne a mimovládne riadiace a odborné telesá pod vedením MŽP SR v oblasti legislatívnej, ekonomickej, odvetvových a technických noriem a pod. V nasledujúcom období bude potrebné do súboru týchto postupov a nástrojov zaradiť aj matematické modelovacie postupy. Rôznorodosť existujúcich modelov, podmienok ich využívania a interpretácie výsledkov nebude viesť ku vzájomne porovnateľným výpovediam a tieto nebudú pre plánovanie ako v rámci vodného hospodárstva, tak využívania krajinu prakticky použiteľné. Preto bude potrebné začať upravovať podmienky používania matematických modelov v súlade s celosvetovým trendom aj u nás a to najmä v aplikáciách súvisiacich s krajinným plánovaním, vodným plánovaním a integrovaným manažmentom vo všeobecnosti.

S ohľadom na potrebu kompatibility a porovnateľnosti postupov a výstupov v budúcom plánovacom procese bude rozhodujúca koordinačná a iniciačná úloha MŽP SR, detailné riešenie problémov by neskôr malo prejsť na podriadené zložky ministerstva. S ohľadom na dokladovaný zahraničný vývoj a existenciu veľkého množstva modelovacích nástrojov v oblasti integrovaného manažmentu povodí preto navrhujeme nasledovné kroky:

– vyjasniť pojem a záber integrovaného manažmentu povodí a legislatívne ho zakotviť vrátane zodpovednosti jednotlivých organizácií činných vo VH a súvisiacich sektoroch,

– nadväzne vybrať okruh nástrojov (modelov) potrebných pre podporu realizácie integrovaného manažmentu, resp. plánovacích procesov vo vodnom hospodárstve,

– v hlavných povodiach preveriť výpovednú schopnosť týchto nástrojov v našich fyzicko-geografických podmienkach a rozhodnúť o ich koordinovanom nasadení,

– v prvej fáze sa zamerať na zrážkovo-odtokové a hydraulické modely s rozčlenenými parametrami na hodnotenie vplyvu využívania územia na hydrologický režim a na obdobné modely hodnotenia kvality vôd,

– v ďalšom kroku bude nasledovať nasadenie modelov v oblasti integrovaného hospodárenia s vodou na báze povodí, ktoré sa u nás zatiaľ v plánovacom procese vôbec neuplatnili, t. j. na základe prieskumu vykonaného v tejto etape uskutočniť ich skúšobné testovanie pre úlohy, ktoré vyplynú z vyjasnia zodpovednosti a úloh jednotlivých organizácií činných vo vodnom hospodárstve a súvisiacich sektoroch.

Vychádzajúc zo zahraničných skúseností z oblasti riadenia kvality nasadzovania modelovania, bude MŽP SR iniciovať riadenie kvality všetkých oblastí modelovania, ako sú :

– identifikácia problému a definovanie cieľa modelovania,

– príprava a zaručenie kvality vstupných údajov,

– tvorba programového kódu modelov,

– postupy kalibrácie a validácie modelov,

– zobrazovanie a hodnotenie výstupov modelovania,

– definovanie alternatívnych riešení,

– dokumentácia modelov a aktualizácia a doplňovanie modelu,

– školenia užívateľov.

4.4 Nástroje informačné

Dôležitým aspektom pre všeobecné prijatie zámerov vodohospodárskej politiky verejnosťou (užívatelia vody, fyzické alebo právnické osoby, ich združenia, mimovládne organizácie, predstavitelia verejnosti a pod.) je včasné poskytovanie informácií. Informácie verejnosti sa budú poskytovať jednak priamo ako „online“ informácie alebo sprostredkovane ako „offline“ informácie.

4.5 Nástroje zapojenia verejnosti

Zámery vodohospodárskej politiky, najmä jej strategické ciele, budú rozpracované v rámci plánovacieho procesu vo Vodnom pláne Slovenska a v plánoch manažmentu oblastí povodí. V súlade s požiadavkou RSV musí byť plánovací proces založený na princípoch otvorenosti a transparentnosti tak, aby motivoval záujmové skupiny podieľať sa na príprave týchto plánovacích dokumentov. Toto je možné zabezpečiť len včasnou a úplnou informovanosťou verejnosti s využitím príslušných informačných nástrojov.

4.6 Výskum a vývoj

Zámery vodohospodárskej politiky predurčujú aj smerovanie výskumu a vývoja vo vodnom hospodárstve, ktorý bude orientovaný najmä na napĺňanie

– potrieb vodného hospodárstva súvisiacich s rozvojom a prevádzkou vodného hospodárstva,

– prevencie negatívnych dosahov extrémnych hydrologických situácií v čase povodní a sucha,

– požiadaviek definovaných v príslušných dokumentoch EÚ podľa prijatých implementačných stratégií,

– požiadaviek definovaných v medzinárodných zmluvách a záväzkoch SR,

V súvislosti s uvedenými zámermi je potrebné zabezpečiť

– skvalitnenia činnosti odborných vodohospodárskych inštitúcií najmä so zameraním na zvýšenie kvalifikácie vedecko-technického potenciálu a zvyšovanie kvalifikácie pracovníkov vo vodnom hospodárstve,

– odborný poradenský servis pre výrobnú sféru, štátnu správu a samosprávu.

4.7 Medzinárodná spolupráca

– zabezpečovať úlohy vyplývajúce z členstva SR v EÚ,

– zabezpečovať úlohy vyplývajúce z Dohovoru o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier a z Dohovoru o spolupráci pri ochrane a trvalom využívaní Dunaja, ktorých je SR signatárom,

– zabezpečovať úlohy vyplývajúce z bilaterálnych dohôd a zmlúv o spolupráci na hraničných vodách uzatvorených medzi SR a susednými krajinami,

– aktívne sa zúčastňovať na práci v medzinárodných organizáciách,

– zúčastňovať sa na riešení a využívaní výsledkov medzinárodných programov,

– medzinárodná a európska normalizačná spolupráca.

5. Predpokladané náklady na realizáciu zámerov Koncepcie vodohospodárskej politiky SR do roku 2015

Zabezpečenie bezproblémového zásobovania obyvateľov kvalitnou pitnou vodou a efektívna likvidácia odpadových vôd bez negatívnych dopadov na životné prostredie

Strategickým cieľom rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií na území SR je zabezpečenie bezproblémového zásobovania obyvateľov SR kvalitnou pitnou vodou a likvidácia odpadových vôd bez negatívnych dopadov na životné prostredie. Úloha štátu v tejto oblasti spočíva v zdokonaľovaní legislatívy, zlepšovaní činnosti štátnej správy, v zabezpečovaní koncepčnej činnosti rozvoja vodovodov ako súčasti integrovaného plánovania v oblastiach povodí.

Zásobovanie pitnou vodou

Prioritou pri výstavbe verejných vodovodov je zvyšovať podiel obyvateľov zásobovaných vyhovujúcou a kvalitnou pitnou vodou z verejných vodovodov, hlavne v tých okresoch, ktoré v súčasnosti nedosahujú ani celoslovenskú úroveň, a to:

– urýchlením dokončenia rozostavaných vodovodov

– výstavbou nových vodovodov

– realizáciou opatrení na odstránenie nedostatkov v problémových vodovodoch (kvalita a kvantita)

Na zabezpečenie tohto programu sa predpokladajú finančné prostriedky vo výške 53 728 mil. Sk.

Likvidácia odpadových vôd

Do roku 2010 bude potrebné zabezpečiť požadované odvádzanie a čistenie odpadových vôd z minimálne 93 aglomerácií, čo predstavuje vyriešenie odkanalizovania v 542 obciach SR s celkovým počtom 3 304 256 obyvateľov. Priemerná aglomerácia v tejto veľkostnej kategórii má cca 35 530 obyvateľov.

Do roku 2015 je následne treba vyriešiť odvádzanie a čistenie odpadových vôd v ďalších 277 aglomeráciách, ktoré zahŕňajú 527 obcí SR s 1 002 065 obyvateľmi, a to vo veľkostnej kategórii od 2001 do 10 000 EO.

Na zabezpečenie tohto programu sa predpokladajú finančné prostriedky vo výške 93 897 mil. Sk.

Protipovodňová ochrana a revitalizácia tokov

Potreba finančných prostriedkov vychádza z programu protipovodňovej ochrany do roku 2010. Po roku 2010 až 2013 sa kvantifikácia nákladov opiera o Investičnú stratégiu budovania zariadení na ochranu pred povodňami na roky 2007 až 2013 a s rovnomerným rozdelením 2030 mil. Sk ročne. Pri revitalizácií tokov sa finančná potreba odhaduje na vyššej úrovni oproti súčasnému stavu. Ročná potreba je vo výške 450 mil. Sk a spolu s opatreniami protipovodňovej ochrany sa predpokladá finančný objem 35 382 mil. Sk.

Zdroje financovania budú kryté zo štátneho rozpočtu, fondov EÚ, úverov, vlastných zdrojov a iných zdrojov.

Vytváranie podmienok pre plavbu na vodných tokoch

Program rozvoja dopravnej infraštruktúry uvažuje aj s vodnou dopravou, avšak finančné nároky vodného hospodárstva aj do budúcnosti sú uvažované len na úrovni súčasných ročných nákladov na zabezpečenie plavby a udržiavanie plavebnej dráhy na existujúcich vodných cestách s prihliadnutím na možnú infláciu.

V období do roku 2015 bude okrem toho potrebné doriešiť spôsob spolufinancovania zo štátneho rozpočtu nových vodných ciest a zlepšenie plavebných podmienok na existujúcich vodných cestách (bod 1.2.3 tejto Koncepcie), pretože okrem iného aj Koncepcia rozvoja vodnej dopravy Slovenskej republiky schválená uznesením vlády SR č. 469/2000 uvažuje so zapojením štátneho rozpočtu do budovania vodných ciest. Ide najmä o investície do nasledovných projektov:

a) prioritný projekt TEN-T, os Rýn-Mohan-Dunaj, označenie 18.3 Viedeň-Bratislava (Rozhodnutie Európskeho parlamentu č. 884/2004/EC z 29. apríla 2004),

b) zámer projektu Vážskej vodnej cesty, vrátane slovenskej časti jej prieplavného spojenia s Oderskou vodnou cestou (uznesenie vlády SR č. 463 z 9. mája 2002).

Predpokladaná finančná potreba je 6500 mil. Sk zabezpečovaná za pomoci využitia finančných prostriedkov z relevantných európskych fondov a ďalších možných zdrojov financovania.

Legislatíva

Vzhľadom na súčasnú situáciu, kedy už sú v platnosti právne dokumenty vo vodnom hospodárstve, je možné predpokladať, že finančné nároky v oblasti legislatívy budú spojené so zosúlaďovaním predpisov v zmysle požiadaviek Európskej únie ako aj s vypracovaním vykonávacích predpisov k možným zákonným zmenám, alebo úpravám. Predpoklad je 3 mil. Sk ročne, čo do roku 2015 predstavuje finančnú potrebu 30 mil. Sk.

Veda, výskum a vzdelávanie

V roku 2004 boli finančné prostriedky na vedu a výskum v objeme 128 mil. Sk. Na rok 2006 sa predpokladá mierne zvýšenie potreby na 150 mil. Sk a do roku 2015 s uvažovaním inflácie by finančná potreba pri miernom raste požiadaviek bola v objeme 2075 mil. Sk.

Zdroje financovania budú kryté zo štátneho rozpočtu a iných zdrojov.

Rybné hospodárstvo a úlohy a opatrenia na ochranu biodiverzity na Slovensku

Vyčlenené finančné prostriedky pre rybárstvo, budú výlučne použité na monitoring ichtyofauny, zarybňovanie rýb a revitalizáciu vodných tokov a ostatných vodných ekosystémov s dôrazom na výstavbu rybích prechodov a obnovu prirodzených neresísk rýb. Zdroje financovania na túto činnosť sa predpokladajú vo výške 1133 mil. Sk.

Potreba finančných prostriedkov vo vodnom hospodárstve na realizáciu cieľov VH koncepcie do roku 2015

Komentár

k tabuľke Potreba finančných prostriedkov vo vodnom hospodárstve na realizáciu cieľov VH koncepcie do roku 2015

Zásobovanie pitnou vodou, odvedenie a čistenie odpadových vôd

Vypracovanie Plánu rozvoja verejných vodovodov a kanalizácií pre územie Slovenskej republiky vyplýva Ministerstvu životného prostredia SR zo zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach § 37 ods. 1, 2.

V zmysle ustanovení tohto zákona ministerstvo vypracovalo Plán rozvoja verejných vodovodov a kanalizácií pre územie Slovenskej republiky.

– Na zabezpečenie obyvateľstva pitnou vodou bola vyčíslená potreba finančných prostriedkov vo výške 53 728 mil. Sk (bod 1 tabuľky).

Zabezpečenie zodpovedajúceho odvádzania a čistenia odpadových vôd v aglomeráciách nad 2000 EO je stanovené požiadavkami Smernice 91/271/EHS a záväzkami, ktoré sa Slovenská republika zaviazala plniť v rámci predvstupových rokovaní s EÚ a ktoré sú jednoznačne definované i v zákone č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) § 36 ods. 3.

– Na zabezpečenie zodpovedajúceho odvedenia a čistenia odpadových vôd bola vyčíslená potreba finančná prostriedkov vo výške 93 897 mil. Sk (bod 2 tabuľky).

Protipovodňová ochrana a revitalizácia tokov

Vláda SR 15. januára 2003 prijala uznesenie č. 25/2003, ktorým vzala na vedomie správu o realizácii opatrení „ Programu protipovodňovej ochrany SR do roku 2010“ a o ich realizácií z hľadiska priorít a s ohľadom na ochranu hlavného mesta SR Bratislavy.

Protipovodňová ochrana po roku 2010 bude uskutočňovaná v zmysle „ Akčného programu trvalo udržateľnej ochrany pred povodňami v povodí Dunaja“, prijatého vo Viedni v decembri 2004 na konferencii príslušných ministrov podunajských štátov. Implementácia Akčného programu sa bude realizovať v súlade s platnou legislatívou členských štátov, bilaterálnymi a multilaterálnymi medzištátnymi zmluvami a dohodami.

Revitalizácia tokov bude prebiehať v zmysle Stratégie pre implementáciu rámcovej smernice o vode v Slovenskej republike“, ktorú v januári 2004 vláda SR prerokovala na svojom zasadnutí a schválila uznesením č. 46/2004.

Vodná doprava

Program rozvoja dopravnej infraštruktúry uvažuje s vybudovaním Vážskej vodnej cesty do roku 2019 (uzn. vlády SR č. 463 z 9. 5. 2002). Uvažuje sa s udržiavaním vodnej cesty na Dunaji (údržba a vytyčovanie plavebnej dráhy - záväzok SR). Zabezpečovať občasnú plavbu na Bodrogu a realizovať požiadavky Európskej komisie pre plavbu medzi Viedňou a Bratislavou.

Legislatíva

Vzhľadom na súčasnú situáciu, kedy už sú v platnosti právne dokumenty vo vodnom hospodárstve je možné predpokladať, že finančné nároky v oblasti legislatívy budú spojené so zosúlaďovaním predpisov v zmysle rámcovej smernice o vode č. 2000/60/EC zo dňa 22. decembra 2000.

Veda, výskum a vzdelávanie

Finančná potreba je kvantifikovaná na základe skutočnosti v roku 2004, kedy boli finančné prostriedky na vedu a výskum v objeme 128 mil. Sk. Na rok 2006 sa predpokladá mierne zvýšenie potreby na 150 mil. Sk a do roku 2015 je budúca hodnota kvantifikovaná s vplyvom inflácie.

Rybné hospodárstvo (rybárstvo)

V záujme zachovania pôvodných druhov rýb a ochrany genofondu rýb sa finančná potreba opiera o § 18 zákona 139/2002 Z. z. o rybárstve v znení neskorších predpisov.

Podiel jednotlivých zdrojov financovania stanovený odborným odhadom

Percento rozdelenia finančných prostriedkov na jednotlivé okresy je v nasledujúcom grafe. Toto percentuálne rozdelenie vyjadruje absolútnu potrebu finančných prostriedkov a vychádza z úrovne súčasného napojenia na kanalizáciu, resp. na vodovod (berúc do úvahy prírastok napojenia po realizácii už schválených projektov ISPA a KF) a miery ohrozenia zásob vody. Pri posudzovaní rozdelenia finančných prostriedkov jednotlivým okresom bude potrebné zohľadniť priority, z ktorých sa má pri návrhu realizácie verejných kanalizácií vychádzať. Priority uvedené v časti 3.2 sú v súlade s požiadavkami smernice 91/271/EHS a záväzkami Slovenska ich plniť v rámci predvstupových rokovaní s EÚ.

BS	Bilančný stav
ČOV	Čistiareň odpadových vôd
ČS	Čerpacia stanica
EO	Ekvivalentní obyvatelia
EÚ	Európska únia
GIS	Geografický informačný systém
HEP	Hydroenergetický potenciál
CHVO	Chránená vodohospodárska oblasť
ĽB	Ľavobrežná hrádza
MDPT SR	Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky
MP SR	Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky
MV SR	Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky
MZ SR	Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky
MŽP SR	Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky
PB	Pravobrežná hrádza
PHO	Pásmo hygienickej ochrany
RSV	Smernica 2000/60/ES európskeho parlamentu a Rady ustanovujúca rámec pôsobnosti spoločenstva v oblasti vodnej politiky (rámcová smernica o vode)
STN	Slovenská technická norma
SVP, š. p.	Slovenský vodohospodársky podnik, š. p., Banská Štiavnica
TUR	Trvale udržateľný rozvoj
UKZ	Využiteľná kapacita zdrojov
USES	Územný systém ekologickej stability
VD	Vodné dielo
VE	Vodná elektráreň
VH	Vodné hospodárstvo
VN	Vodná nádrž
VSN	Východoslovenské nížina

Použité textové skratky

3.4.5 Veda, výskum a normatívna činnosť vo vodnom hospodárstve

4.1 Legislatívne nástroje

4.2 Ekonomické nástroje